Láska na celý život ...

 

Zadar

Zadar je mesto významné svojou tisícročnou históriou a ako taký je pravou klenotnicou archeologického a pamiatkového bohatstva antického, stredovekého a renesančného obdobia . Zo všetkých historických období sú zachované mnohé kostoly a kultúrne pamiatky na ktorých je vidieť umenie architektúry všetkých štýlov. Zadar je pokojné a bezpečné miesto, môžete sa vydať na prechádzku v noci ako aj počas dňa. Okrem toho, že objavíte nádherné stopy rímskych čias, nájdete aj dobré obchody, reštaurácie za prijateľné ceny a koncerty na otvorenom priestranstve. Odporúčame prechádzku zadarskou riviérou, ktorej dáva jedinečnú atmosféru zvuk Morských varhanov, vo svete unikátny objek!

KOSTOL SV. DONAT

Kostol sv. Donat je symbol mesta Zadar a je najznámejšou monumentálnou stavbou v Chorvátsku z raného stredoveku (9. storočie). Volá sa podľa biskupa, ktorý ho dal postaviť. Prvýkrát bol kostol spomenutý v polovici 10. storočia v spisoch byzantského cisára Konstatina Porfirogeneta. Dnes sa jeho priestor vďaka výnimočným akustickým vlastnostiam využíva pre rôzne hudobné podujatia («Hudobné večery vo Sv. Donate»).

MORSKÉ VARHANY (MORSKÝ ORGAN)

Morské varhany sú umiestnené v časti zadarskej riviéry a sú rozpoznateľné ako špeciálne tvarované pobrežie v niekoľkých radoch schodov, ktoré sa spúšťajú k moru. Schody sa rozpriestierajú na cca sedemdesiat metrov pobrežia pod ktorými je na úrovni najnižšej hladiny mora – odlivu, kolmo na pobrežie je zabudovaných 35 rúr rôznych dĺžok a priemerov. Na rúrach sú umiestnené LABIUMI (píšťalky), ktoré hrajú 7 akordov z 5 tónov. Nad kanálom sú perforované kamenné schody cez ktoré vychádza zvuk, morom vytláčaný vdzuch. Toto je miesto spojenia ľudských ideí a zručnosti s energiou mora, vĺn, odlivu a prílivu, miesto pre relaxáciu, rozmýšľanie a rozhovor pri neprerušovanom koncerte mystických tónov 

«orchestra Prírody». 

Morské varhany sú vybudované podľa projektu zadarského architekta Nikole Bašića.

POZDRAV SLNKU

Na samotnom vrchole zadarského Poloostrova, popri známych Morských varhanoch, zažiaril aj POZDRAV SLNKU. Skladá sa z 300 viacvrstvových platní umiestnených na rovnakej úrovni ako kamenný obklado riviéry vo tvare kruhu priemeru 22 metrov. 

Inštalácia POZDRAV SLNKU ako model slnečnej sústavy s jej patriacimi planétami je pripojená k Morským varhanom, ktorých zvuk je transponovaný do hry svetiel, ktoré na zadarskej riviére vystupujú po západe slnka. POZDRAV SLNKU je taktiež vybudovaný podľa projektu zadarského architekta Nikole Bašića.

NAJKRAJŠÍ ZÁPAD SLNKA NA SVETE

Slávny režisér Alfred Hitchcock napísal určite najlepší opis legendárneho zadarského západu Slnka počas svojej návštevy v Zadare v máji 1964. Pri pohľade na západ Slnka a popíjaní Maraschina na Zadarskej riviére, napísal následujúce: 

«Západ Slnka v Zadare je najkrajší na svete a neporovnateľne je lepší ako ten v Key Weste na Floride.» 

S jeho názorom súhlasia aj mnohí turisti, ktorí užívajú vo výhľade na objatie mora, zapadajúceho Slnka a neba, ktoré je každý večer vymaľované inými farbami. 

Obyvatelia Zadaru považujú za najkrajší západ Slnka na svete práve ten na ich Riviére a najlepšie ho vidieť z Morského organu, ktorý produkuje neobvyklé zvuky v závislosti od pohybu vĺn.

KALELARGA (ŠIROKÁ ULICA)

Pre miestnych obyvateľov – Zadranov je Kalelarga viac než meno hlavnej ulice mesta. Ona je kultový priestor a jeden zo symbolov mesta, ktorý prebúdza spomienky na krásne momenty a udalosti, ako miesto priateľstva, zábavy a užívania, na procesie a ľudové slávnosti, ako aj na prvé lásky. Hovorí sa, že práve na Kalelarge začala a skončila láska mnohých generácií Zadranov. V čase Rímskej ríše bol Zadar postavený v súlade s prísnymi princípmi rímskeho urbanizmu, kedy bola vybudovaná sieť niekoľkých väčších pozdĺžnych ulíc a väčšieho množstva vedľajších ulíc, ktoré mesto rozdeľovali do obdlžníkových insúl. Už vtedy jedna pozdĺžna ulica viedla od dnešnej Zemskej brány k Fórumu a druhá od dnešného Námestia Petra Zoranića do kostola Gospe od zdravlja (kostol Sedembolestnej Panny Márie), to je práve dnešná Kalelarga.

Foto: Tim Ertl