35 rokov od skončenia základnej školy ...
Hurá, skončila sa škola!!!
Tak sme sa pred tridsaťpäť rokmi ako mladé uchá žiaci a absolventi základnej školy na Bierutovej ulici číslo 17 vytešovali, boli sme ôsmaci, končiaci v roku 1988 povinnú školskú dochádzku.Tento rok to je presne 35 rokov. Verím, že sa stretneme a vzájomne sa všetci tešíme, že uvidíme svojich spolužiakov. Aj keď pribudol šedivý vlas a niekoľko vrások na tvári, zvítanie iste bude dojemné, srdečné a sem tam sa objaví aj slzička. Ale hlavne, že sme zdraví – povzdychneme si spoločne. Veď niektorí už tu nie sú s nami. Dojímavé isto bude aj stretnutie s našimi bývalými učiteľmi. Zistíme kam nás život zavial a čo robíme. Tí výreční aj tí tichší, každý máme svoj príbeh..
tak čoskoro drahí spolužiaci ..
#príbehyzoškolskejlavice #ačkari #generáciabezinternetu
10 vecí, ktorým neujdeš na stretávke
1. Šediny, plešiny, vrásky aj nejaké to kilečko.
Hneď pri vstupe nadobudneš príliš intenzívny pocit, že sa niekto veľmi nemiestne pohral s Photoshopom. Niekdajší vlasatí metalisti sú zrazu poloplešatí metalisti, niekdajšie predavačky Oriflame so vzorkami krémikov proti vráskam sú ešte stále predavačky Oriflame so vzorkami krémikov proti vráskam, akurát tie krémiky asi nepoužívajú, lebo vrásky sa očividne hlásia do služby. Šedivú menšinu vedieš ty – gény sa nezaprú, ale hráš to na vtipálku: „Šediny sú sexi, haha a šetrím na farbe však je kríza“
2. Mená, mená... mená?
Osem rokov ste spolu chodili do jednej triedy, čuchali ten istý smrad z oblečenia na telesnú a vypúšťali gumy od bicykla nášmu školníkovi, ale aj tak si nie si schopná vybaviť niektoré mená spolužiakov. Čumíš na nich, premýšľaš, ale v hlave totálne pusto. „Fakt sme spolu chodili do triedy? Nepomýlil si si stretávku... Samo? Och, ty si Peter? Si si istý, že nie si Samo?“
A potom príde moment, keď musí každý porozprávať o svojom živote. Čo robí, s kým to robí, ako úspešne to robí a koľkokrát sa mu už podarilo rozmnožiť svoje chýrne DNA. Ty hovoríš o tom, že ešte len dokončuješ druhú vysokú školu tretej generácie, že sa zaoberáš najmä písaním scenárov, že máš toho celkom veľa, ale baví ťa to neskutočne, takže svadbu a deti zatiaľ neplánuješ... A niekde pri tejto informácií už vidíš, ako na teba gáni trio bosoriek a.k.a zaslúžilých matiek, akoby si hovorila, že si alkoholička, ktorú prepustili len na vychádzku z liečebne a podchvíľou si picháš drogy, ktoré predávaš vo voľnom čase pred škôlkou a... a tak radšej prestaneš a dáš si krémeš, ktorý tak zbožňuješ.
4. Mamičky a tatíčkovia
Po stoloch začnú kolovať fotky malých zabrblaných krpcov najrôznejšieho druhu a vzduchom historky od problémov s „kakinou“ až po prvý vytrhnutý zub. Oukej, deti máš rada, neprekáža ti to. Akurát ten hlas kdesi vzadu v hlave, ktorý ti ironicky šepká: „Vidíš, a títo sú tvoji rovesníci, moja,“ sa akosi nedá umlčať. Dokelu.
Je tam!!! Bože, ako si do neho bola buchnutá. V roku 1986 si o ňom popísala celé tri denníčky a dúfala, že raz si ťa všimne a pozve do bufetu alebo na dostišku na kofolu. Po xx rokoch hľadíš z konca stola na svoju platonickú lásku a nemôžeš prísť na dôvod, prečo si zapísala o tomto maximálne nezaujímavom a arogantnom právnikovi tri denníčky?
6. „A ty kedy budeš mať svadbu a deti?“
Obkľúči ťa. Trio bosoriek. Smeješ sa pri tej otázke a vravíš si, aký dobrý vtip. Keď sa ťa to však naliehavo opýtajú po desiatykrát, už sa toľko nesmeješ a nepovažuješ to za až tak dobrý vtip. Hľadíš na trio bosoriek a máš pocit, že čochvíľa ťa paradoxne ony upália na hraniciach, ak okamžite nezmizneš...
7. Triedna skoro ako Lenin
A potom príde ona! Mešká asi hodinu, ale keď príde, stojí to za to. Vôbec sa nezmenila. Vy všetci ste zostarli, oplešateli, ale ona akoby bola zakonzervovaná skoro ako Lenin. Dokonalé sci-fi. „Čo pijete, pani učiteľka?“ Dúfaš, že ti tak prezradí svoj liek na nesmrteľnosť. Ale možno, že je len upírka...
8. Klišé populárni vs. outsideri
Okolo desiatej večer sa už čo-to popilo a začína sa stierať počiatočná pretvárka. Vtedy to vypláva na povrch. Sranda, že filmové klišé naozaj funguje - tí, čo boli na základke outsideri, sú teraz úspešní, a tí, čo boli populárni, sú teraz... povedzme... nie až tak spokojní jedinci, jazdiaci na ružovom jednorožcovi.
A silou mocou chce s tebou konverzovať. To, o čom si snívala ako pubertiačka, sa teraz deje, ale ty zrazu nechceš, aby sa to dialo. Snažíš sa o čo najrýchlejšie ukončenie vašej debaty, ale on stále začína novú tému, ktorá ťa nebaví. On ťa nebaví. Aby si nezaspala, piješ jeden pohárik vína za druhým, až skončíš pri tom, ako mu hovoríš: „Keby si ty nebol ty, ale niekto úúúplne iný, som si istá, že by sme to mohli dať dokopy. Vážne!“
10. „Musíme sa čoskoro zase stretnúť“
Hovoria všetci už riadne napití okolo polnoci pri rozlúčke. Objímaš sa so všetkými, aj keď stále nevieš, ako sa niektorí z nich volajú, a rovnako sľubuješ, že sa MUSÍTE čoskoro znova uvidieť. To čoskoro bude trvať ďalších päť rokov. Vďakabohu.
PS: nebojte sa až tak zlé to iste nebude.
PS1: akákoľvek podobnosť je čisto náhodná.
..hlavne, že sme zdraví a berte to prosím s nadhľadom
@MK@
Komentáre
Zverejnenie komentára